Kde viera, tam láska
Dobri ocec – v jednej ruke chľib a v druhej prut
Dze ňit svornossci – ňit hojnosci
Poznaš po gembe, co je v koterbe
Múzeu Spiša v Spišskej Novej Vsi v priestoroch Národopisného múzea v Smižanoch sa podarilo získať unikátne zábery etnografa, osvetového pracovníka, folkloristu a celoživotného bojovníka za tradičnú kultúru Jána Lazoríka, ktorý zomrel v roku 2015 vo veku nedožitých 95 rokov. Významný národopisec sa narodil 29. 9. 1920 v Krivanoch. Vďaka nemu sa táto šarišská obec stala významným sídlom ľudovej kultúry. Tej obetoval celý svoj život. Zozbieral tisíce fotografií, rôzne predmety z regiónu Hornej Torysy, ale najmä z Krivian. Miloval folklór, niekdajší život predkov pretavoval do scénok, s ktorými vystupovali v širokom okolí. Všetky scénky poctivo spisoval, vydával v zošitoch. Dokonca sa o nich aj točili filmy. Lazorík, ktorý svoj život prežil v Šariši v Krivanoch, založil v roku 1968 folklórnu skupinu, s ktorou nacvičil desiatky scénok a pásiem autentického folklóru. Podľa jeho námetu a scenára STV nakrútila úspešný seriál „Popaterce na nas...“. V Krivanoch vybudoval amfiteáter, vyzdobený ľudovými drevorezbami. Z jeho iniciatívy sa tu každoročne koná Hornotoryský folklórny festival a v roku 2009 bolo slávnostne otvorené Centrum ľudovej kultúry a remesiel, jediné svojho druhu na Slovensku. Zozbieral množstvo artefaktov ľudovej kultúry východného Slovenska, hlavne rodného hornotoryského regiónu (piesne, rozprávky, legendy, povesti, rozprávania zo života, príslovia, porekadlá, opisy ľudových zvykov či krojov). Stovky predmetov ľudovej kultúry zachránil pred zničením a venoval múzeám a vedeckým inštitúciám. Je tiež autorom množstva kníh. Bol jednou z postáv Šariša, ktoré vo svojom dokumente „Iné svety“ (2006) predstavil režisér Marko Škop. Činil sa aj knižne, zbieral príslovia a múdrosti, napísal napríklad knihy „Naše tradičné bačovstvo“, „Žic znači rečovac“ a mnoho ďalších. Tento milovník ľudovej kultúry fantasticky ovládal slovenčinu, do posledného dychu obhajoval ľudové nárečia a hudbu, architektúru a tradičný folklór. Niektoré artefakty z jeho unikátnej zbierky sa podarilo priniesť aj do Smižian vďaka Krajskému múzeu v Prešove a Kultúrnemu zariadeniu Prešovského samosprávneho kraja. Výstava z pozostalosti etnografa a popularizátora šarišského folklóru približuje dospievanie detí vo folklórnom prostredí a otvorenie tejto skvelej výstavy v národopisnom múzeu sa uskutočnilo dňa 9.2.2017. Vernisáž sa otvorila spevom v podaní detskej ľudovej hudby Oriešok a sólistu Lucasa Zavadského zo ZUŠ Smižany.
